„Idem si kúpiť poriadnu motorku“ oznámila som doma asi pred polrokom, keď mi Jawinka 555 prestala stačiť a vodičák na veľké Ačko už bol v pláne. Odignorovala som vyhrážky rodičov („Ak si kúpiš motorku, vyhodíme ťa z domu! Môžeš si k nej rovno aj truhlu kúpiť!) a pustila sa do hľadania tej pravej. A ako správna ženská som na svoju prvú motorku mala množstvo požiadaviek.

Hlavne aby bola pekná, čierna, nízka, nech z nej dotiahnem nohami na zem, do 25kW (obmedzený vodičák), a samozrejme, aby nestála veľa. Musím sa priznať, že pôvodne som snívala o škrtenom Monstrovi (ááách Ducati, dokonalosť sama :-* ), no tých je ako šafranu... tie, čo som našla boli buď príliš drahé, alebo príliš staré. Ďalšou voľbou bola nová VTR250, tam ma takisto odrovnala cena... a potom som našla tú pravú.. čierna CBF250, ročník 2005, pôvodom zo Španielska, najazdených 21000km. Šla som si ju obzrieť a skúsiť až na druhú stranu Slovenska, do Bratislavy. Hneď sme si padli do oka, tak putovala ku mne do garáže. Už len dorobiť vodičák, a konečne začať jazdiť.

Začiatkom júna som mala papiere konečne v rukách a začala som sa so svojím zlatíčkom zoznamovať. Klasický vzhľad, okrúhle svetlo, vpredu kotúč, vzadu bubon, jedna výfuková koncovka na pravej strane. Pôsobí väčšie, ako v skutočnosti je, väčšina ľudí si na prvý pohľad myslí, že to je 500vka. Budíky dobre čitateľné cez deň aj v noci, 2 analógové, ktoré ukazujú rýchlosť a otáčky, a medzi nimi malý displej s hodinkami, počtom najazdených km, množstvom paliva v nádrži, a dokonca má aj tripmeter. Na to, že to je tak jednoduchá motorka celkom dobré ;-).

Bije v nej štvortaktné srdce o objeme 249ccm, s výkonom približne 20 koní, čo celkom stačí (kým netreba predbiehať vo vyšších rýchlostiach). Má ešte karburátor, takže aby naštartoval, je treba ho trochu prikŕmiť sýtičom. Plynulo ťahá do nejakých 120km/h, ďalej to ide trochu pomalšie, až po maximálku, približne 140km/h (dole kopcom aj 150 :D ). Prevodovka má napodiv až 6 stupňov. Je celkom dobre sprevodovaná, jediným negatívom je neutrál, ktorý sa ťažko hľadá, človek sa veľmi ľahko prekopne z 1 do 2, ale ak sa na to ide s citom, dá sa to v pohode. Je to samozrejme aj o zvyku.

Musím pochváliť podvozok, nemá takmer žiadny problém so slovenskými cestami, aj keď je pravda, že ak trafím nejakú „pascu na mamuty“ tak ho trochu rozhádže, holt, nie je to enduro. Na druhej strane je dostatočne tuhý v zátačkách. S dobrým obutím to je aj dobrá zábava, mám športovo-turistické Pirelli Sport demon, veľmi dobré pneu, aj za mokra pekne držia. Ak treba náhle zastaviť, predný kotúč bez problémov ubrzdí 150kg železa. Zadnú brzdu využívam len výnimočne, ľahko zablokuje koleso, lebo páčka je dosť necitlivá.

Zatiaľ som na nej najazdila síce len 4000km, no za tú dobu sa nič nepokazilo. Jednoduchý motor aj konštrukcia, ak sa jej dopraje aspoň základná údržba podľa manuálu, tak vydrží.

Z praktického hľadiska jej chýba hlavný stojan (hlavne ak mažem reťaz), no keď si spomeniem na to, aký problém som v autoškole mala s nahadzovaním J350 na hlavný, som len rada, že tam nie je. Spätné zrkadielka sa dajú nastaviť bez problémov, je v nich aj veľa vidieť, k nim nemám výhrady. Škoda, že nemá nejaký úložný priestor. Pod sedlo sa nevojde vôbec nič, tak som musela dokúpiť brašne. Nevyzerajú tak strašne ako kufor a aj priestoru je v nich dosť. (rozumej: musela som kúpiť 30litrové tašky aby som mala kam dať šminky :D). Úzka stavba ju predurčuje do mesta, zaparkovať sa dá takmer kdekoľvek, pomedzi autá sa prepletá jedna radosť, aj na mieste s ňou nemám problém manévrovať (a to stojím na špičkách). Sedlo je celkom pohodlné, nemám problém ani s väčšou porciou kilometrov. Spolujazdca som mala raz v živote (aj to z nutnosti, a nikdy viac), a ani ten sa nesťažoval. Občas mám pocit, že ma z nej odfúkne (aj keď to bude asi mojou váhou), čiže zišlo by sa kúpiť nejaké menšie plexi.